Lásku k divadlu vložila do divadelnej hry Krásni

Je autorkou, režisérkou, herečkou a dušou celého projektu. Karolína Kiripolská zinscenovala imaginárny svet Krásnych, v ktorom štát ponúka mladým po dovŕšení 18 roku života celkovú zmenu výzoru, výmenou za manipuláciu, neustály dohľad kamier a kontrolu nad ich vlastným životom. Je absolventkou ročného programu I AMbitious, na vysokej škole študovala Fakultu matematiky, fyziky a informatiky a teraz spája umenie s vedou a technikou.

Ahojte, v prvom rade, som žena. Čo možno nie je badateľné z mojej prezývky. Inak som veľmi obyčajný človek z Bánoviec nad Bebravou, ktorý sa rád nechá unášať príležitosťami.

Dal mi možnosť vidieť veci inak. A dal mi úžasných ľudí, s ktorými môžem riešiť všetky problémy a zdieľať radosti. I AMbitious je o komunite ľudí, ktorí si chcú pomáhať. Teraz viem, že nech sa deje čokoľvek, mám sa na koho obrátiť – pracovne aj súkromne.

Nenazvala by som to zmenou. Ale prišla som na nové myšlienky. Otvorili sa mi obzory. Mám pocit, že Slovensko je plné príležitostí. Až nechápem tomu, prečo sa o ne zaujíma tak málo ľudí. Teraz viem, že každý človek si vie splniť sny.

Pracujem na divadelnom predstavení o sledovaní ľudí a digitalizácii. Budete môcť sledovať ako pôžitky našej mysle vedia ovplyvniť vážne rozhodnutia človeka. Čo je pod povrchom zákerné a zvonku krásne. Odohráva sa to v budúcnosti – takže je to tak trochu sci-fi predstavenie (úsmev). Hlavná hrdinka oslavuje 18 rokov a čaká na operáciu. Každý musí prejsť operáciou, aby sa stal dospelým – niečo ako získanie občianskeho preukazu. Pri operácii sa môže fyzicky zmeniť podľa svojich predstáv. Ale zároveň si ho tým štát podmaňuje – manipuluje ho. Avšak, zmena je sen každého mladého človeka… Naša hlavná hrdinka je v ordinácii a vyplňuje formulár od lekára – vyberá si, kým sa stane. To, čo vy uvidíte na javisku, je to, čo sa odohráva v hlave počas vyplňovania. Štyri herečky budú predstavovať myšlienky – zasnívané o dokonalom tele a práci a zároveň ustarostené z toho, čo ak sa z nich stanú vygumované roboty.

Predstavenie Krásni by sa malo premiérovať do konca roka 2020. Dnes je hotový celý scenár a polovica predstavenia.

Všímam si svet okolo nás. Začala som písať scenár v júni roku 2019. Ešte dávno pred koronakrízou. Teraz je to až strašidelné ako vidím, že sa vo svete začína o tomto uvažovať. A nemyslím si, že je to úplne zlé. Predstavením chcem upozorniť na to, že by sme si mali dávať pozor na všetko, čo prichádza “zhora”.

Obdivujem ľudí, ktorí tvoria umenie, kultúru. V mojich očiach sú to ľudia veľmi odvážni, ktorí veľmi riskujú. Je to oblasť, ktorá sa pohybuje na tenkom ľade. Držím palce každému, kto chce tvoriť a skláňam klobúk všetkým, ktorí sa tým živia. Je nesmierne dôležité mať umenie v našej kultúre.

Otázka by mala znieť či vidím nejaké dostatky (smiech). Jasné, že vidím. Za najväčší nedostatok považujem prvok uznania a odmeny. Či už vo forme potlesku, účasti na vystúpeniach či finančnej podpory. Viem si predstaviť, že si viac vážime kultúru. Pretože za mňa je nedocenená.

Najväčšia výzva je pretaviť text do zmysluplného pohybu na javisku. Ale pracujem na tom s tromi šikovnými konzervatoristkami, ktoré aj tie najťažšie chvíle vedia zachrániť svojimi skúsenosťami. Bez nich by som to určite nezvládla. Ďakujem, že do toho išli.

Zatiaľ mi Krásni dali nespočetne veľa minút apokalypticko-zasnívaných diskusií, na témy, o ktorých by som sama neuvažovala. A samozrejme, samotné skills tvorby predstavenia.

(veľký smiech) Našťastie som s mojimi tromi herečkami bývala v jednom byte. Takže naše priestory boli zároveň naše bývanie. A pomohlo nám konzervatórium v Bratislave a ZUŠ Dezidera Kardoša v Bánovciach nad Bebravou. Obe organizácie nám poskytli priestory zadarmo. A na ostatné veci sa poskladáme. Je to naša iniciatíva.

Musíme mať ku všetkému motiváciu? Robím veci, lebo ma baví ich robiť. Bodka.

V mojom okolí určite áno. A všimla som si, že veľa ľudí robí veľa nezištných vecí a nehovorí o tom ako o dobrovoľníctve. Proste ich robia. Lebo v tom vidia zmysel. Nechvália sa tým, že to robia. Len ich urobia a večer chodia spať s dobrým pocitom. Tak by to malo byť. Nie je všetko dobrovoľníctvo vo veľkých organizáciách. Malé každodenné skutky vidím stále.

Jasné, hneď ako budem vedieť termín, tak to musí I AMbitious spropagovať (smiech).